helena

Vitajte v Drøbaku, velkommen til Drøbak!

Nórsko je krásna krajina a oplatí sa ju určite navštíviť. Viem, v týchto časoch je cestovanie trošku, povedzme, nebezpečné a aj komplikované kvôli koronavírusu, ale snáď aj táto hrozba pominie a ľudia sa s ňou budú vedieť vysporiadať tak ako s mnohými inými v minulosti.

No, dnes nechcem písať o všeobecne nádherných miestach ako je Geirangerfjord, Lofoty, či Preikestolen,alebo Sognefjord, ale chcem vás na chvíľu vziať so sebou do malého mestečka na najužšom mieste Oslofjorden, do Drøbaku, starého Drøbaku,  gamle Drøbak. Žijem v Nórsku už dlho, občas sme týmto mestečkom prechádzali, ale len včera som mala možnosť vychutnať si jeho neskutočnú atmosféru, nádherné pomerne úzke uličky plné malých obchodíkov, príjemných jednoduchých reštaurácií v starých domoch, alebo len tzv. Bakeriet – čo sú malé pekárne so zopár stoličkami vonku a ktoré ponúkajú úžasné posedenie s voňavou kávou a čerstvo upečenými croissantami, škoricovými koláčikmi – kaneboller a inými dobrotami, ktoré voňajú čerstvosťou a maslom. Sedíte vonku na chodníku pred maličkou pekárňou, vychutnávate si smotanové cafe latte, ujedáte  z koláčika a pri nohách vám poskakuje vrabec, ktorý si prišiel uchmatnúť malé odrobinky z koláčika. Vzlietne na vedľajší dom a o chvíľu je pri vás zas, zase sa mu čosi podarí uloviť si, a zase odlieta. Zrejme má mláďatká.

Ale k Drøbaku. To mestečko ktoré má rozlohu len 6.82 km2 , má 13 500 obyvateľov a leží na najužšom mieste Oslofjorden a len niečo viac ako 30 km od hlavného mesta Oslo. Je zasadené do kopca, zvažujúceho sa do fjordu. V lete je doslova obklopené kvetmi, nájdete ich tu všade – v prístave, na domoch, na chodníkoch, na lampách, jednoducho všade. Mimochodom, na priložených fotografiách si všimnite architektúru týchto domov. Všetky sú z dreva, útulné a v troch základných farbách – biela alebo šedá – tá prevláda, okrová, svetlohnedá farba a červená. S týmito farbami sa v Nórsku stretnete najčastejšie. Murované domy tu takmer nie sú a vidieť dom nafarbený inými ako uvedenými farbami je takmer nemožné, takže žiadna ružová, pistáciová, zelená…

Včera bolo len polojasno, slniečko sa tlačilo pomedzi mraky, ale veľmi sa mu to nedarilo. Teplota bola príjemná, žiadne horúčavy, len more bolo od vetra trošku rozbúrené. Ale to nebránilo deťom ani dospelým kúpať sa, hoci ja by som nemala odvahu vojsť do tej vody. V blízkosti fjordu sú malé badeplasser, strandy – teda miesta určené na kúpanie a pláže. Asi najznámejšia je Parrstranda a Skiphelle, sú to umelé pláže s jemným svetlým pieskom, krásne a udržiavané. Našli sme tam kopec detí, ktorým vôbec nevadil vietor, rybárov rozložených na brehu, s udicami v mori. Vedľa pláží je hneď badeparken – mestský park, s asfaltovými chodníčkami vedúcimi pozdĺž pobrežia, lemovanými kvetmi, stromami a lavičkami, kde si môžete posedieť, keď už vaše nohy odmietnu ísť ďalej.

V strede námestia sme našli miesto pre trhovište so zopár stánkami s malými drobnôstkami, ktoré sú vhodné len a len ako suvenír. Zato domácich ľudí a turistov tam bolo neúrekom, aj keď väčšina spokojne sedela pri káve, pive, zmrzline a koláčikoch vonku pred malými reštauráciami. Vidieť, že domy sú staré s mnohopočetnými ale menšími oknami a sú všetky do jedného krásne udržiavané.

Pri potulkách okolo fjordu ale i v meste stretávame hlavne belochov. Je to úplne iné ako keď ste v Oslo. To je iná káva… Oslo je kozmopolitné mesto so všetkými dôsledkami, ale o tom radšej nabudúce.

Viete aký je hlavný rozdiel medzi obyvateľmi Nórska a nami, Európanmi? V ich prístupe k životu. Nikdy sa nikam neponáhľajú, sú vyrovnaní, optimistickí,  žiaden stres. Ta det mer ro – buď kľudný, alebo ostaň v pokoji, tak nejak sa to dá preložiť. To je veta, ktorá najviac vystihuje Nórov. Vedia si svoje peniaze  užiť, veria svojmu štátu, svojej monarchii a sú naň neskutočne hrdí. Národná hrdosť sa tu pestuje od kolísky. A treba dodať, že štát ich zatiaľ nikdy nesklamal. Vie sa postarať o svojich ľudí. Niežeby korupcia tu bola úplne neznámym pojmom, ale je ďaleko viac odsudzovaná a trestaná ako u nás. Jednoducho, ak sa na ňu príde, neodpúšťa sa. Zase – na rozdiel u nás.

Inak: viete, že Julenissen žije v Drøbaku? Že neviete, kto, alebo čo to je? Julenissen je patrónom Vianoc /Jule/, je ten, kto rozdáva darčeky, ako náš Ježiško. No a v Drøbaku má tento Julenissen svoj vlastný dom a vlastný poštový úrad. V priložených fotografiách nájdete aj jeho dom a tento dom je otvorený celoročne, takže včera, v období krásneho leta sme ho aj my, s manželom navštívili. To je vlastne vysvetlenie k tomu, prečo na priložených fotografiách uvidíte vianočné ozdoby, malé aj väčšie postavičky Julenissen, trollov a stríg a kopec krásnych sklenených gúľ. Faktom ale ostáva, že tento dom v Drøbaku prijme každý rok viac ako 20 000 pohľadníc, listov so žiadanými vianočnými darčekmi a s pozdravmi. V kútiku tohto domu nájdete starý stôl so stoličkou, kde si deti môžu písať čo by chceli dostať od Julenissen pod stromček.

Ak sa raz dostanete do Nórska a budete niekde v Oslo, rozhodne sa zastavte v tomto čarovnom mestečku. Je to taký malý balzam na dušu.

A už len na záver: Toto mestečko leží v blízkosti Oslofjordtunellen -ako už jeho názov napovedá, ide o tunel, ktorý vedie pod morským dnom Oslofjordu, medzi mestami Måna a Verpen, je dlhý 7306 m a najhlbší bod v tuneli je položený 134 m pod hladinou mora. Tzv. mýtne je v Nórsku drahou záležitosťou a z roka na rok sa rozširuje a cena stúpa. Ale tento tunel je úplne bezplatný.

Nezabudnite: Drøbak sa oplatí vidieť.

Julehus – Dom Julenissen